Dvajacelkomnahí muži

Inscenačný tím

Réžia

Juraj Bielik

Preklad

Elena Flašková

Dramaturgia

Peter Himič

Scéna

Andrej Sukhanov, Nina Vidovencová

Kostýmy

Andrej Sukhanov

Hudba

Juraj Bielik

Produkcia

Mestské divadlo Košice

O hre

Čo by ste urobili, keby ste sa ráno zobudili na gauči – nahí – vedľa svojho kolegu z práce? A čo ak si ani jeden z vás nepamätá, ako ste sa tam dostali?

Úspešný advokát Alain Kramer má povesť, manželstvo, kariéru a život, ktorý sa navonok tvári dokonale usporiadane. Lenže jedno ráno stačí na to, aby sa všetko začalo rúcať. Na jeho gauči leží nahý muž. Jeho kolega. A odpovede neprichádzajú.

Začína sa bláznivá jazda plná výhovoriek, podozrení, trápnych priznaní a ešte trápnejšieho mlčania. Komédia Dvaja celkom nahí muži s francúzskou ľahkosťou rozoberá témy, o ktorých sa doma často nehovorí – pravdu, klamstvo, manželskú dôveru, spoločenské masky aj paniku z toho, čo si o nás pomyslia ostatní.

Poznáme vôbec ľudí, s ktorými žijeme?

AutorSébastien Thiéry (1970)

Francúzsky dramatik a herec. Navštevoval súkromnú hereckú školu Cours Florent a parížske Národné dramatické konzervatórium, ktoré absolvoval v roku 1997.

Ako herec sa objavil v rôznych filmoch režisérov Bertranda Taverniera, Josée Dayanovej, Gérarda Jugnota a Alaina Chabata. Ako tridsiatnik sa rozhodol začať písať pre divadlo. Jeho prvú hru Sans ascenseur (Bez výťahu, 2005) režíroval Jean-Michel Ribes v Théâtre du Rond-Point. V tejto hre hral sám seba, rovnako ako vo väčšine nasledujúcich hier. Napísal hru La Fâche, ktorú v tom istom divadle režíroval Gilles Cohen (2005) a Dieu habite Düsseldorf (Boh býva v Düsseldorfe), ktorú v Théâtre des Mathurins (2006) inscenoval Christophe Lidon. Ako autor a herec seriálu Chez Maman (U mamičky) televíznej stanice Canal+ napísal v rokoch 2004 až 2005 tristo epizód. Na tom istom kanále nakrúcal aj skryté kamery pre reláciu Stéphana Berna La vie de Sébastien Thiéry (Život Sébastiena Thiéryho).

Vrátil sa k písaniu pre divadlo hrou Cochons d’Inde, ktorú v Théâtre Hébertot režírovala Anne Bourgeoisová; táto inscenácia získala v roku 2008 cenu Prix Barrière a v roku 2009 dve ceny Molière – za najlepší herecký výkon (Patrick Chesnais) a za najlepšiu komediálnu hru. V roku 2009 bola v Théâtre de la Madeleine v réžii José Paula uvedená hra Qui est Monsieur Schmitt? (Kto je pán Schmitt?). Thiéry režíroval vlastnú hru Le début de la fin (Začíname končiť, 2011) v divadle Théâtre des Variétés po boku Jonathana Lamberta. Hral v hre Courteline, Amour noir (2012) v réžii Jeana-Louisa Benoita. Následne to bola hra Comme s’il en pleuvait (Prachy akoby z neba padali) v réžii Bernarda Murata v divadle Théâtre Édouard VII. Jean-Michel Ribes režíroval hru L’Origine du monde (Počiatok sveta, 2013) v divadle Théâtre du Rond-Point. V tom istom roku Jean-Louis Benoit režíroval hru Tilt!.

V roku 2014 uviedol Théâtre de la Madeleine v réžii Ladislasa Chollata s Françoisom Berléandom, Isabelle Gélinasovou i samotným autorom hru Deux hommes tout nus (Dvaja úplne nahí muži, 2014), ktorá získala nomináciu na cenu Molière v kategórii Najlepší žijúci autor francúzskej proveniencie. Théâtre de Paris uviedol v réžii Ladislasa Chollata hru Momo (Momo, 2015, nominácia na cenu Molière v kategórii Najlepší žijúci autor francúzskej proveniencie). Na základe tejto hry vznikol v roku 2017 aj rovnomenný film. V tom istom roku napísal hru Ramsès II. (Ramzes II., divadlo Bouffes Parisiens). Théâtre Antoine uviedlo hru Huit euros de l’heure (Osem eur na hodinu, 2019) v réžii Stéphaneho Hillela. V tom istom divadle to bola hra Demain la revanche (Zajtra na revanš, 2022) a hra Vidéo Club (Videoklub, 2024). Jednou z posledných Thiéryho hier je Check-up z roku 2024.

Sébastien Thiéry je známy aj ako filmový herec. Spomeňme aspoň Taxi, Taxi taxi, Balzac, Na plný plyn, Nežnosť, Momo. Hral v ďalších filmoch a seriáloch (napríklad Bedári).

RéžiaJuraj Bielik (1985)

Juraj Bielik je slovenský režisér. Je absolventom Vysokej školy múzických umení v Bratislave, odbor réžia (2009) a doktorandského štúdia na svojej alma mater (2012).

Učil herectvo na Štátnom konzervatóriu v Bratislave, bol a od roku 2024 je odborným asistentom na katedre réžie a dramaturgie Divadelnej fakulty VŠMU. V rokoch 2017 – 2018 bol interným režisérom Divadla Jána Palárika v Trnave, v rokoch 2018 – 2022 jeho umeleckým šéfom.

Od skončenia vysokoškolského štúdia pod vedením prof. Vladimíra Strniska pôsobí ako režisér a autor scénickej hudby vo viacerých divadlách v Bratislave i mimo nej. Jeho režijné videnie zaujalo ešte počas štúdia porotu na festivale študentských divadiel v Ríme (Roma Teatro Festival, 2009), kde sa so svojou absolventskou inscenáciou Ostrovského hry Nemá kocúr večne hody stal víťazom súťažnej sekcie festivalu. Na škole nadviazal spoluprácu so svojím spolužiakom, režisérom Antonom Korenčim, s ktorým vytvoril v režijnom tandeme mnoho inscenácií - najprv na pôde bratislavského Divadla a. ha, neskôr v divadle Malá scéna STU. Spoločne inscenovali aj fragment „Nepokradneš“ v rámci divadelného projektu Desatoro v Slovenskom národnom divadle v Bratislave, ktorý sa stal Objavom sezóny v ankete Dosky 2014.

Spolupracoval s viacerými slovenskými divadlami: SND, Mestským divadlom Pavla Országha Hviezdoslava v Bratislave, Divadlom Andreja Bagara v Nitre, Spišským divadlom v Spišskej Novej Vsi, Divadlom Jonáša Záborského v Prešove či Národným divadlom Košice. Významné je ale najmä jeho pôsobenie v Divadle Jána Palárika v Trnave, kde od roku 2011 vytvoril 15 inscenácií (naposledy Shakespearovu hru Troilos a Kressida). Od septembra 2018 do októbra 2022 tu pôsobil ako umelecký šéf a od júla 2020 do septembra 2021 bol aj poverený riadením tohto divadla.

V roku 2013 nadviazal spoluprácu s bratislavským Divadlom Aréna, ktorá sa začala inscenáciou hry Closer Patricka Marbera a pokračovala uvedením americkej komédie Írska kliatba Martina Casellu (2014), ktorá sa s veľkým úspechom hráva doteraz. Uviedol tu ešte ďalších šesť inscenácií a na ďalších troch spolupracoval ako autor scénickej hudby. K svojim inscenáciám si zvykne sám písať aj hudbu, ako hudobník spolupracoval aj s viacerými režisérmi ako Martin Čičvák, Vladimír Strnisko, Milan Sládek, Ingrid Timková, Peter Palik, Mariana Luteránová a Ján Luterán.

Bol lektorom viacerých workshopov, napríklad na festivaloch Divadelná Nitra alebo Scénická žatva. Naposledy viedol medzinárodný workshop v maďarskom Nagymarosi na festivale V4/Vénégy fesztivál pri príležitosti 200. výročia narodenia Sándora Petőfiho.

Je režisérom vyše tridsiatich inscenácií. Venuje sa aj umeleckému prekladu z angličtiny.